V hradnom paláci môžete vidieť 1729 kusov historických predmetov (v múzejnej terminológii – zbierkových predmetov), čo je iba 12,83 % z celkového počtu predmetov, ktoré múzeum vlastní?
Historická knižnica na hrade obsahuje 14 312 kníh, ak by sme ich dali do jednej police, musela by byť dlhá 286 m?
Najväčší koberec zo zbierok múzea má 44,12 m2 čo je plocha priemerného dvojizbového bytu?
Roku Pána 1751 vstúpil do kaplnky pod hradom Červený Kameň, ktorá ani dvere nemala, hoci už nejakých šesť rokov stála, mních? Na pohľad proste mních - pustovník, no štýl, akým si premeral malý oltár z neomietnutých tehál dal tušiť, že tento chudobný služobník boží, je zvyknutý na inú úroveň. A, že hneď nezdupkal, svedčí o tom, že keď sa už do niečoho pustil, tak sa toho len tak nepustil. viac:::.
Rok 1961 bol zlým rokom pre pohrebnú kaplnku Pálfiovcov pod hradom Červený Kameň a pre trinástich príslušníkov rodu v nej pochovaných? V máji boli v kaplnke povyťahované z otvorov v stene sarkofágy s telesnými pozostatkami, maličká rakva novorodeniatka bola úplne rozgniavená, ostatné zčasti porozbíjané, tým ako sa páchatelia snažili dostať dnu. Hľadali zlato, šperky? viac:::.
Hrad Červený Kameň mal pôvodne stáť na inom vrchu Malých Karpát než stojí dnes? V 13. storočí bol kráľovnou Konštanciou vybraný – ako vhodné miesto na stavbu hradu na jej území v Malých Karpatoch – vrch Kukla, rozložitý strážca doliny, ktorou preteká potok Gidra. Po vykopaní základov a prinesení stavebného materiálu sa však začali diať zvláštne veci. Každé ráno bolo všetko to, čo sa predchádzajúceho dňa postavilo, prenesené ponad dolinu na protiľahlý nižší kopec. viac:::.
Na Červenom Kameni býval rybník - sádka? Ako všetko i tento fakt má širšie súvislosti. V roku 1535 kúpila hrad s okolitým panstvom bohatá bankárska a podnikateľská rodina z juhonemeckého mesta Augsburg. Aktivitu a dosahovanie zisku mali jej členovia v krvi, takže sa vo veľkom štýle pustili do stavby novej renesančnej pevnosti na mieste starého stredovekého hradu, ktorý kúsok po kúsku zbúrali. Ich cieľom bola čo najväčšia ekonomická nezávislosť panstva – zakladali nové majere, doosídľovali spustnuté hospodárske usadlosti,... a vybudovali sústavu rybníkov. viac:::.
Dejiny múzea na hrade Červený Kameň začínajú krátko po odchode posledného vlastníka do zahraničia. Karol Pálfi hrad opustil v marci 1945 – pred príchodom postupujúcej Červenej armády odišiel do Rakúska spolu so svojou matkou, ktorá s ním hrad obývala.
Hrad bol už za prvej republiky považovaný za objekt s veľkou pamiatkovou hodnotou a už od počiatku 20. storočia bola časť reprezentačných priestorov hradu sprístupnená počas nediel a sviatkov prípadným záujemcom o prehliadku hradu. Pálfiovci tak verejnosti sprístupnili časť priestorov, ktoré užívali, súkromné obytné priestory však oku návštevníka samozrejme zostávali skryté.
Po druhej svetovej vojne starostlivosť o pamiatkové objekty prevzala Národná kultúrna komisia, ktorá vznikla v roku 1946. Jej úlohou bolo sústrediť vzácne nábytkové mobiliáre, predmety výtvarného a úžitkového umenia, historické knižnice a šľachtické archívy z objektov, ktoré boli bývalými majiteľmi opustené a často krát voľne prístupné.
V roku 1946 sa v priestoroch hradu Červený Kameň začali zhromažďovať torzá skonfiškovaných interiérových zariadení z iných bývalých šľachtických sídiel západoslovenského kraja a postupne sa začalo i s nutnými opravami hradného objektu.
Dňa 22. októbra 1949 bol hrad sprístupnený verejnosti na kultúrne účely a 24. decembra 1949 bol spolu s ďalšími 13 objektmi vyhlásený za národný kultúrny majetok.
Na hrade boli medzičasom sústredené cenné umelecké predmety pochádzajúce z 31 zámockých objektov a 2 kláštorov, ktoré vytvorili základ dnešných zbierok múzea. V tejto prvej fáze trvajúcej do roku 1960 prešiel hrad viacerými menšími či väčšími rekonštrukciami, ktorých cieľom bolo udržanie prevádzkyschopnosti múzea. Zároveň intenzívne prebiehalo reštaurovanie zbierok, najmä predmetov zo zbierky nábytku a obrazov.
V roku 1960 prešiel vtedajší Štátny hrad Červený Kameň pod správu Krajského národného výboru v Bratislave. V roku 1967 prišlo k zmene názvu na Západoslovenské umeleckopriemyslové múzeum Červený Kameň, čo znamenalo definitívne upevnenie postavenia hradu ako múzea s jedinečnými zbierkami.
V roku 1970 sa štatút múzea opäť zmenil a múzeum získalo celoslovenskú pôsobnosť pod názvom Múzeum Červený Kameň ako špecializované historické múzeum dokumentujúce spôsob bývania a život šľachty.
V roku 1970 bol hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Postupne sa zhoršujúca statická situácia hradného paláca si vyžiadala generálnu rekonštrukciu budovy i priľahlého areálu spojenú s pamiatkovou obnovou komplexu, ktorá začala v roku 1976.
Rekonštrukčné práce na hradnom paláci skončili v roku 1998.
Od roku 1979 dodnes (s krátkou prestávkou) je Múzeum Červený Kameň súčasťou Slovenského národného múzea ako jedna z jeho špecializovaných zložiek, pričom zameranie múzea sa nezmenilo.
Aj jeho stála expozícia, ktorej posledná časť bola otvorená v r. 1997, je zameraná na kultúru bývania šľachty.
Múzeum svoje zbierky pravidelne zapožičiava na výstavy doma i v zahraničí a samozrejme ich sprístupňuje pre návštevníka i formou výstav na hrade. A dodnes v hradnom paláci a v predhradiach pokračuje s menšími rekonštrukčnými a reštaurátorskými prácami.